Na juhu Talianska, v malebnom prímorskom mestečku na Sicílii, žil plavčík menom Luigi. Bol to vysoký chlap ako jedľa, s dlhými rukami, dlhými nohami a – ako sa neskôr ukázalo – aj s dlhým dňom. Pracoval na miestnom kúpalisku, kde dohliadal na bezpečnosť kúpajúcich sa. Mal však jeden problém: bol stále unavený. Sedával celý deň na slnku a jeho práca vyžadovala veľa pozornosti. 
Ráno si síce dal malú šálku espressa, no sotva ho to prebralo. Často sa mu stávalo, že počas služby zadriemal v tieni slnečníka. A načo je ľuďom ospalý plavčík?

V to leto boli mimoradne dlhé a horúce dni. Raz, keď bol obzvlášť nevyspatý, vypil svoje espresso a zamieril k bazénom skontrolovať ľudí. No v rozospatosti spadol rovno do detského bazéna namiesto veľkého. Keď sa vynoril medzi šokovanými deťmi, rozospatý a mokrý zakričal: „Preboha, treba viac vody!“

Deti sa rozosmiali, niektoré ho začali napodobňovať a výkrik „viac vody!“ sa ešte dlho ozýval po pláži.

Luigi si vtedy uvedomil, že ak má zostať bdelý a neskočiť nabudúce do fontány, musí si zmeniť ranný rituál. Musí na horúcom slnku piť viac vody a samozrejme viac kávy. Neopustil svoju milovanú kávu – len do nej pridal viac vody. Začal si pripravovať väčšie šálky s dvojnásobkom vody. A keďže bol Luigi taký dlhý, prirodzene ju nazval Lungo – dlhá.

Legenda o „dlhom plavčíkovi, ktorý chcel viac vody“ sa rýchlo rozšírila po okolí a neskôr po celom Taliansku. A tak sa zrodila káva Lungo – ako spomienka na ospalého, no vynaliezavého Luigiho zo sicílskeho pobrežia.