Na úbočí talianskych Álp stáli ku koncu vojny dve dedinky. Jedna sa volala Alpappa, druhá Nominia. Cestu medzi nimi pretínali strmé alpské kopce a pre autá bola takmer neprejazdná. Obyvatelia si preto posielali správy najmä cez telegraf.
Len málokto si dnes pamätá, ako sa v takýchto neľahkých podmienkach dokázali do seba zamilovať mladý Ignacio a krásna Marína. O vojnu sa nezaujímali – zaujímali sa len o seba navzájom. Stretli sa iba raz, na víkendovom jarmoku, a odvtedy jeden na druhého nedokázali zabudnúť. Vymieňali si dlhé telegramy a zakaždým, keď jeden z nich napísal správu, už aj bežal na poštu, aby ju odoslal do druhej dediny.
Na pošte pracoval mladý telegrafista Marco. Svoju prácu bral vážne – veď pošta bola považovaná za vážnu a dôveryhodnú inštitúciu. Do jeho každodenného, trochu jednotvárneho života však vnášali iskru Marínine ľúbostné telegramy. Vždy, keď mu ich odovzdala, chvíľu nato sa rozozvučal prístroj – odpovedal Ignacio. A aké krásne to boli správy! Marco mal vždy hrejivý pocit na srdci, že aj uprostred nehostinných hôr kvitne takáto láska.
Jedného dňa však Marco zakopol o telegrafný drôt, keď niesol podnos s jedlom, a nechtiac ho vytrhol z prístroja. Marína bola zdrvená, keď zistila, že telegraf nefunguje. A Marco? Ten bol taký nešťastný, že vzal jej list a rozbehol sa s ním osobne do Alpappy.
Keď vyčerpaný dorazil, odovzdal list Ignaciovi. Ten hneď napísal odpoveď a požiadal Marca, aby ju čo najskôr odniesol späť Maríne. Marco si rýchlo objednal espresso, no keďže ho Ignacio súril, polovicu kávy vylial a do seba hodil len malý dúšok. A už bežal naspäť do Nominie.
Ani Marína ho nešetrila – rovno ho poslala s novým listom späť do Alpappy. Marco len zatriasol hlavou a so slabým úsmevom povedal: „Toľko krátko času,“ čo v taliančine znelo ako „ristretto“. Hodil do seba ďalšiu malú kávu – a opäť vyrazil na cestu.
Vraví sa, že v ten týždeň Marco prebehol hotový maratón. Našťastie sa napokon telegraf podarilo opraviť – hoci už ani nebolo treba. Marína a Ignacio sa medzičasom vzali a presťahovali do Nominie.
Vojna skončila, telegraf nahradili telefóny, no príbeh oddaného poštára Marca sa zachoval. Stal sa inšpiráciou pre malý, silný druh kávy – Ristretto. Pijú ho ľudia, ktorí nemajú času nazvyš… ale majú dobré srdce.